Menštruačný cyklus

Menštruačným cyklom označujeme obdobie spravidla 28 až 35 dní, počas ktorého sa vystriedajú všetky fázy a procesy, o ktorých sa dočítate nižšie. Začiatkom menštruačného cyklu je samotná menštruácia, teda vylučovanie krvi z pošvy, ktorú už zrejme dobre poznáte. Prvý deň cyklu je zároveň prvý deň menštruácie a teda prvý deň kedy krvácate. Spravidla menštruácia trvá 3 až 7 dní – u žien sa to ale líši.

Ako funguje menštruačný cyklus

Krvácanie

Najťažší na menštruácii býva prvý deň, niekedy prvé dva dni. Vtedy väčšina žien máva bolesti v oblasti podbrušia, niektoré hlásia nevoľnosti, bolesti hlavy a iné zdravotné problémy. To, ako žena prežíva tieto dni je tiež veľmi individuálne. Niektoré ženy okrem krvácania nepozorujú žiadne zmeny, iné si musia brať voľno v práci, pretože nie sú schopné v takých bolestiach normálne fungovať.

Ale prečo vlastne zažívame počas menštruácie také bolesti? Aby sme si odpovedali, v prvom rade musíme najprv vysvetliť prečo vlastne žena krváca. Krv, ktorú každý mesiac vidíte je výstelka maternice, ktorú telo budovalo keď sa pripravovalo na oplodnenie vajíčka. Keď vajíčko oplodnené nebolo a žena neotehotnela, výstelka už nebola potrebná. Prvé dni menštruácie teda predstavujú dni, kedy sa postupne výstelka odlupuje a vylučuje z tela, a to spôsobuje niekedy veľké bolesti. O vajíčku a výstelke si viac povieme pri ďalších častiach cyklu. Ak sú však bolesti neprekonateľné, môže sa jednať o dysmenoreu, teda o príliš bolestivé krvácanie, a o tom sa dočítate v ďalšej časti článku.

Po krvácaní

V tejto časti si povieme čo sa deje po tom, ako sa skončí menštruácia a ako sa stane, že má v sebe zrazu žena dozreté vajíčko čakajúce na oplodnenie. Celý proces sa začne tak, že ešte počas menštruácie podmozgová žľaza (hypofýza) začne tvoriť folikuly stimulujúci hormón – FSH. Toto je najdôležitejší hormón v procese dozrievanie vajíčok. Tento hormón teda stimuluje rast folikulov. Folikuly sú útvary vo vaječníkoch, ktoré tvorí tekutina a vždy jedno nedozreté vajíčko. Za začiatku menštruácie teda mozog začne tvoriť hormón FSH, kvôli ktorému sa začnú vyvíjať folikuly a v nich vajíčka. Aby toho nebolo málo, hormón FSH okrem toho začne produkovať aj hormón estrogén, ten bude dôležitý pri ďalších fázach menštruačného cyklu.

Vo vaječníkoch sa teda rozvíja naraz niekoľko folikulov a každý má v sebe jedno vajíčko. Postupom času sa ale vyprofiluje jeden dominantný folikul, a iba ten pokračuje v dozrievaní. V tomto folikule dozrieva vajíčko, ktoré bude onedlho pripravené na oplodnenie. Zároveň stále stúpa hladina estrogénu – ten je zodpovedný za tvorbu dostatočne hrubej výstelky v maternici. Tá je na to, aby v prípade úspešného oplodnenia sa malo kde toto vajíčko uhniezdiť a začať vyvíjať. Výstelka by takémuto vajíčku potom bola schopná dodať potrebné látky a živiny.

Zvyšujúca sa hladina estrogénu je tiež spojená s tvorením tzv. cervikálneho hlienu – je to mazľavý biely výtok, ktorú môžete v malom množstve pozorovať počas plodných dní. Tento hlien existuje kvôli spermiám – tie sa v ňom dokážu lepšie hýbať a vedia v ňom prežiť až do 72 hodín. Tento hlien má teda uľahčiť oplodnenie vajíčka.

Ovulácia

Hladina estrogénu stále postupne narastá, čo nakoniec vyprovokuje rýchly nárast luteinizačného hormónu (LH) v tele. Tento prudký nárast zas spôsobí, že spomínaný dominantný folikul praskne a uvoľní sa z neho teraz už dozreté vajíčko. Toto vajíčko sa vydá z vaječníka do vajcovodu, ktorým putuje aby sa potenciálne stretlo so spermiou, ktorá by ho mohla oplodniť. Tomuto uvoľneniu a putovaniu vajíčka hovoríme ovulácia. V priemere nastáva v 14. deň cyklu, no často to je napr. 13. či 15. deň. Toto si však mnoho žien neuvedomuje a automaticky rátajú s tým, že ovuláciu majú v 14. deň cyklu. Čo sa týka prejavov ovulácie, väčšina žien si ju nevšimne. Časť žien ale počas ovulácie zažívajú bodavé bolesti v podbruší, podľa ktorých vedia, kedy sa uvoľnilo vajíčko.

Plodné dni

Teraz možno nemáte úplne jasno aký je rozdiel medzi ovuláciou a plodnými dňami. Ovuláciou nazývame striktne len čas, kedy sa zrelé vajíčko uvoľní z folikulu a cestuje vajcovodom. Toto najčastejšie trvá 12-24 hodín. Plodné dni je označenie dní, počas ktorých má žena relatívne vysokú šancu na otehotnenie. Pýtate sa prečo je tých plodných dní viac ak teda ovulácia trvá max jeden deň? V prvom rade, životnosť vajíčka v maternici po presune z vajcovodu je zhruba 24 hodín. To v praxi znamená, že ak máte sex aj deň po ovulácii, vajíčko môže byť stále prítomné v maternici a preto môže nastať oplodnenie.

Na druhú stranu, spermie dokážu v tele ženy prežiť v niektorých prípadoch až 72 hodín, čiže tri dni. To znamená, že ak máte sex tri dni pred ovuláciou, partnerove spermie vedia vo vašom tele „počkať“ na príchod dozretého vajíčka a až potom ho oplodniť. Tieto tri dni pred ovuláciou, ovulácia samotná a deň po ovulácii teda tvoria dokopy 5 dní, počas ktorých je relatívne vysoká šanca na otehotnenie. Týmto dňom teda hovoríme plodné dni.

Samozrejme, nemusí to byť striktne 5 dní, dĺžka plodných dní sa často od ženy k žene líši. Každopádne, nejednoznačnosť toho, kedy vlastne žena zažije ovuláciu, ale aj niekoľko dní okolo ovulácie kedy nie je ťažké otehotnieť by mali byť dôkazom, že antikoncepčná metóda výpočtu plodných a neplodných dní nie je ani zďaleka taká efektívna akou by sa mohla na prvý pohľad zdať. Preto sa s partnerom radšej spoliehajte na overenejšie prostriedky, ak si ešte potomka neprajete.

Po ovulácii

Hneď ako folikul vypustí vajíčko, nájde si inú aktivitu: zvyšuje produkciu progesterónu aj estrogénu, no toho už v menšom množstve. Progesterón je ďalším dôležitým prvkom menštruačného cyklu. Po ovulácii prevezme vedenie nad rozmnožovacím ústrojenstvom a dá maternici signál, že je čas by sa výstelka začala vylučovať, pretože ju tento mesiac nebude treba. Jej vylučovaním sa začne menštruácia a zároveň s ňou prvý deň nového menštruačného cyklu. Prázdny folikul sa zatiaľ zmenšuje, no stále pokračuje s tvorbou progesterónu, a v menšej miere aj estrogénu. V tomto období môže žena pociťovať typické predmenštruačné príznaky: náladovosť, podráždenosť, citlivosť pŕs, zažívacie problémy, letargiu.

Keby ale došlo ku oplodneniu vajíčka, progesterón a estrogén by sa vylučovali vo vysokých množstvách aj naďalej a výstelka by sa nezačala odlupovať, ale pripravovala by sa na príchod oplodneného vajíčka. To by sa následne vo výstelke uhniezdilo. Keďže počas tehotenstva ostáva výstelka celá, nedochádza tým pádom ku menštruácii. To je koniec koncov jeden z najčastejších spôsobov ako si žena všimne, že je tehotná – nedostane menštruáciu v očakávanom termíne.

Po tom, čo sa vajíčko úspešne uhniezdi v maternici, takže cca 7 dní po oplodnení, telo začne tvoriť ľudský hormón – hCG, ktorý naďalej vyživuje prázdny folikul, aby ten pokračoval s tvorbou progesterónu a estrogénu. Keďže tieto dva hormóny sú potrebné na udržiavanie výstelky maternice, v tomto období sú veľmi podstatné. Vajíčko sa totiž bude vo výstelke vyvíjať až dovtedy, kým nedozrie placenta, ktorá prevezme túto úlohu.

Potom tým pádom mierne klesne aj tvorba estrogénu a progesterónu, keďže už nebudú tak potrebné. Tým sa vysvetľuje náladovosť tehotnej ženy najmä v prvej časti tehotenstva, keď má ešte vysokú hladinu hormónov, ktoré sa v nej často striedajú a spôsobujú náladovosť. Keď dieťa začne čerpať živiny z placenty, hladina hormónov klesne a žena sa „upokojí“.

Ako má vyzerať zdravá menštruácia?

V predchádzajúcej časti článku sme si vysvetlili to najpodstatnejšie, a teda čo sa vlastne deje vo vašom tele počas celého menštruačného cyklu. S týmito vedomosťami sa teraz môžeme venovať ďalšej dôležitej téme, a to ako sa menštruačný cyklus prejavuje a čo sa stane ak nie je pravidelný, keďže pravidelnosť menštruačného cyklu je hlavným predpokladom zdravo fungujúcich reprodukčných orgánov a tým pádom aj plodnosti ženy. Ako náhle teda žena aj počas dospelosti ešte stále zažíva nepravidelnú menštruáciu, môže sa jednať o vážny problém a mala by to diskutovať s gynekológom. Okrem toho, na pravidelnosť menštruácie vplýva aj mnoho vecí negynekologického charakteru – napr. nesprávne fungovanie štítnej žľazy, stres, choroba a podobne.

Ako teda správny a pravidelný menštruačný cyklus vyzerá? Priemerný cyklus trvá spravidla 28-30 dní, no cyklus s trvaním v rozmedzí 21-35 dní sa považuje za akceptovateľný. Pravidelný menštruačný cyklus potom v normálnych prípadoch zahŕňa v priemere 5 dní krvácania, pričom akceptovateľná dĺžka krvácania je v rozmedzí 2-8 dní. No a čo sa objemu stratenej krvi týka, pri priemernej menštruácii žena príde o cca 50 ml krvi a za akceptovateľné sa považuje rozmedzie 20-80ml (táto strata krvi pri menštruácii je koniec koncov aj dôvod, prečo ženy môžu darovať krv raz za 4 mesiace a muži raz za 3 mesiace).

Uviedli sme teda štyri základné kategórie: pravidelnosť menštruácie, celková dĺžka menštruačného cyklu, dĺžka krvácania a objem stratenej krvi. Ak sa už jedna z daných kategórií vymyká normálnym hodnotám, vzniká podozrenie na nejaké zdravotné komplikácie. Týmto poruchám či odchýlkam sa teraz budeme venovať podrobnejšie, aby ste vedeli čo robiť v prípade, že podobný problém zažívate aj vy.

Možné komplikácie a problémy

Nepravidelná menštruácia

Možno ste sa pri svojom cykle stretli s tým, že je niekedy dlhší a niekedy kratší. Prejavuje sa to tak, že niekedy dostanete menštruáciu 20 dní od skončenia tej poslednej, a mesiac na to zas až o 28 dní. To znamená, že každý mesiac prichádza menštruačné krvácanie nepravidelne, no stále v tej istej intenzite (ak je nepravidelné a má vždy odlišnú intenzitu, jedná sa o dysfunkčné krvácanie, ktoré si rozoberieme nižšie). Táto porucha je ale špecifická tým, že väčšinu času je spôsobená externými faktormi, najčastejšie úbytkom či nárastom váhy, prílišným stresom, veľmi častým cvičením, zlým fungovaním štítnej žľazy a podobne.

Ak teda spozorujete nepravidelnú menštruáciu, venujte tomu pozornosť. Ak sa to stane len pár ráz, zamyslite sa či ste v predchádzajúcich týždňoch nezažili niečo, čo mohlo nepravidelnosť vyvolať, napr. stresová/smutná situácia doma či v práci, choroba, silné antibiotiká a podobne. Ak však nenachádzate dobrý dôvod na nepravidelnosť, alebo už sa to deje dlhšie, určite zájdite za svojím gynekológom. Takéto problémy netreba podceňovať, často totiž signalizujú, že niečo s telom nie je v poriadku a treba to rýchlo napraviť, aby to nespôsobilo ďalšie dôsledky.

Príliš dlhý či krátky menštruačný cyklus

V tomto prípade nie je vaším problémom striedanie dĺžky menštruačného cyklu od mesiacu k mesiacu – váš cyklus môže byť úplne pravidelný. Problém však je, že menštruáciu máte príliš často, či zároveň príliš zriedka. To prvé, teda častá menštruácia, sa inak nazýva aj polymenorea. Takto označujeme situáciu, pri ktorej sa menštruácia vyskytuje častejšie než raz za 21 dní. Spravidla počas takejto menštruačného cyklu tiež nedochádza ku ovulácii.

Opakom je potom oligomenorea, teda zriedkavá menštruácia. To je zas situácia, v ktorej dochádza ku menštruácii v intervale minimálne 35 dní a taktiež je jej sprievodným znakom chýbajúca ovulácia. Tým, že v oboch poruchách často nedochádza k ovulácii, sa to stáva problémom pomerne vážnym, pretože žena nemôže bez ovulácie otehotnieť. Preto ak máte častý, či naopak zriedkavý cyklus, mali by ste sa o ňom poradiť s gynekológom.

Objem krvi stratenej pri menštruácii

Toto je faktor, ktorý sa pomerne ťažko hodnotí. Objektívne zhodnotiť množstvo stratenej krvi u žien je totiž veľmi náročné. Ako jeden z ukazovateľov sa zvykne používať počet spotrebovaných vložiek za jeden deň menštruácie, no to je údaj len málo vierohodný, keďže niektoré ženy si môžu vložky meniť aj častejšie, ako je nevyhnutné, a to z hygienických či iných dôvodov. Okrem toho, veľkosť a absorpcia vložiek sa značne líšia naprieč značkami, preto tento údaj moc nenapovedá. Objektívnym údajom môže byť hladina krvného farbiva či počet červených krviniek, no tieto informácie nie sú také jednoduché na získavanie.

Máloktorá žena však vie, že isté množstvo krvi, aj keď len malé, je možné stratiť aj v polke cyklu, teda po ovulácii. Zaujímavé je, že je prítomné u 90% žien, no málokedy je to také množstvo krvi, aby sa reálne dostalo až na povrch. Toto krvácanie je spôsobené poklesom hladiny estrogénu a progesterónu v krvi po tom, ako praskne folikul a uvoľní sa z neho vajíčko pripravené na oplodnenie. Takéto (väčšinou nepozorované) krvácanie potom trvá 1-2 dni.

Dysfunkčné krvácanie

Pod pojmom dysfunkčné krvácanie rozumieme stav, kedy je krvácanie jednak nepravidelné (väčšinou mešká) a taktiež trvá viac dní a má silnejšiu intenzitu oproti bežnej menštruácii. Dôvod, prečo dochádza k takýmto výkyvom je, že pri nich dochádza ku abnormálnemu odlučovaniu výstelky maternice, a to v dôsledku hormonálnej nerovnováhy. Z toho môže plynúť porucha, či úplné vynechávanie ovulácie. Tieto výkyvy pri tom môžeme považovať za viac-menej normálne, ak sa jedná o ženy, ktorým menštruačný cyklus ešte len začína, alebo naopak už končí, tzn. dievčatá v puberte a naopak zrelé ženy pred menopauzou. Niekedy sa však táto dysfunkcia deje aj u žien v inom veku, a vtedy to signalizuje vážny problém.

Čo sa týka príčiny dysfunkčného krvácania, ide hlavne o spomínanú hormonálnu nerovnováhu, a to konkrétne medzi hladinami estrogénu a progesterónu. Táto nerovnováha sa deje, ak v tele ženy nastala porucha riadenia systémov, ktoré regulujú správne fungovanie vaječníkov. U dievčat a zrelých žien je to teda normálne pretože u prvej skupiny to vyplýva z nezrelosti vaječníkov, a u druhej skupiny je to postupné zastavovanie ich funkcií. A teda opäť, pre ženu mimo týchto dvoch kategórií to signalizuje problém.

Ako teda dochádza ku dysfunkčnému krvácaniu? Nuž, na to, aby mohlo fungovať krvácanie pravidelne a s rovnakou intenzitou, potrebujeme aby na začiatku cyklu prevládalo pôsobenie estrogénu, ten totiž dozerá na narastanie výstelky maternice. V druhej polke cyklu, keď sa vajíčko odlúči z folikulu a ostane neoplodnené, zas preberá kormidlo progesterón – ten dozerá na odlupovanie výstelky maternice, ktoré sa prejaví menštruačným krvácaním.

Ak sa teda stane, že tieto dva hormóny sú v nerovnováhe, väčšinou sa to prejaví prebytkom estrogénu a zároveň nedostatkom progesterónu. S nadbytočným množstvom estrogénu teda sliznica rastie viac, ako by normálne mala a zároveň sa nedostaví progesterón, aby jej dal povel na začatie procesu odlupovania. Výstelka teda nebezpečne narastá, až raz nemá kam rásť a začne sa sama odlupovať, avšak nepravidelne. Pre ženu to teda bude znamenať meškanie menštruácie, pretože výstelka maternica rástla dlhšie ako by normálne mala rásť. Potom môže prísť špinenie, čo signalizuje že sa výstelka začala veľmi pomaly odlupovať, a až potom príde skutočné krvácanie. To ale bude intenzívnejšie a dlhšie, pretože výstelka maternice narástla viac, ako je normálne.

Dysfunkčná menštruácia sa väčšinou vyskytuje u žien s poruchou ovulácie (anovuláciou). U týchto žien sa totiž netvorí žlté teliesko, ktoré by za normálnych okolností vzniklo z folikulu po tom, ako to vypustilo vajíčko. Práve žlté teliesko potom reguluje hladinu progesterónu a estrogénu. Absencia ovulácie teda spôsobí absenciu prítomnosti a odlúčenia vajíčka z folikulu, čo v dôsledku znamená neexistenciu žltého telieska, a hormóny si potom robia čo chcú – v praxi teda hlavne chýba progesterón, ktorý by v čas dal povel na začatie odlučovania výstelky maternice.

Bolesť pri menštruácii

Svoje miesto v tomto článku má aj bolestivosť menštruácie. Často sa ťažko určuje, či je naozaj menštruácia tak bolestivá, keďže to je najmä subjektívny pocit. Ak je ale skutočne menštruácia viac bolestivá ako je normálne, a teda sa jedná o tzv. dysmenoreu, je potrebné sa bolesťou začať zaoberať. Niekedy totiž môže značiť vážnejšie problémy.

O dysmenoree hovoríme, ak žena zažíva veľmi silnú, tupú bolesť v oblasti podbrušia v spravidla v 1. deň menštruácie, neskôr bolesť slabne. V dôsledku silnej bolesti sa ako sprievodné znaky vyskytujú tiež nevoľnosť, prípadne zvracanie. Je tiež dôležité vedieť, že rozlišujeme dva typy menštruačnej bolesti, a to primárna a sekundárna dysmenorea.

Primárna dysmenorea je prirodzenou súčasťou cyklu a najviac sa prejavuje u mladých žien, ktoré ešte nerodili. Vyskytuje sa iba počas cyklov, kde dochádza ku ovulácii (keďže nie každý mesiac k nej musí dôjsť). Ak sú takto spôsobené bolesti neúnosné, lekár pristúpi ku liečbe nasadením hormonálnej antikoncepcie, alebo užívaním liekov tlmiacich bolesť.

Sekundárna dysmenorea je potom bolesť pri menštruácii, ktorá nie je prirodzenou súčasťou cyklu. Žena teda pociťuje bolesť ako dôsledok nejakých zdravotných problémov. Ak ste teda nezažívali bolesti pri menštruácii a zrazu ich máte, je veľká šanca, že máte problém, ktorý treba urýchlene riešiť s gynekológom. Týmto problémom je najčastejšie zápal v oblasti maternice či vaječníkov, myóm, alebo endometrióza. Endometrióza je nebezpečné ochorenie, pri ktorom sa sliznica maternice dostane aj mimo maternice, napr. na povrch vaječníkov, či dokonca do úplne iných orgánov, ktoré sídlia v brušnej dutine. Liečenie sekundárnej dysmenorey bude teda logicky prebiehať vyliečením problému, ktorý ju spôsobil.

Kedy zájsť ku gynekológovi?

Toto je, bohužiaľ, pomerne ťažká otázka na zodpovedanie. Každopádne, mali by ste sa držať dvoch základných pravidiel. V prvom rade, je lepšie ísť ku lekárovi zbytočne, ako nejsť keď je treba. Druhým pravidlom je potom počúvanie vlastného tela. Ak sa deje vo vašom vnútri niečo zvláštne a abnormálne, väčšinou si to všimnete – menštruácia príde príliš neskoro, je príliš slabá či silná, máte zvláštne bolesti v podbrušku… už sa poznáte natoľko, aby ste vedeli povedať, kedy sa niečo zmení. V takom prípade potom zájdite za svojim gynekológom.

Aké su Vaše skúsenosti?